Old English · adverb
stranglice
- Part of speech
- adverb
- IPA
- /ˈstrɑnɡˌliː.t͡ʃe/[ˈstrɑŋɡˌliː.t͡ʃe]
- Syllables
- ˈstrɑnɡ · ˌliː · t͡ʃe (3 syllables)
Meaning
strongly
violently
powerfully, forcefully
boldly, bravely
firmly, sternly
Etymology
strang (“strong”) + -līċe
Source: Wiktionary, CC BY-SA 4.0 · en.wiktionary.org/wiki/stranglice · CC BY-SA 4.0 licence · Attribution